Úzkosť? - Ukážka

Často uvažujem nad vecami do hĺbky. Do hĺbky, kam sa veľa ľudí ani neodváži nazrieť. Je to nekonečná diera myšlienok z pavučín, ktoré mi dovolia dopadnúť na dno, avšak ak sa nejaká roztrhne, posúvam sa stále a stále nižšie ku dnu. Tá hlboká diera je v mojej hrudi. Sú dni, kedy mám pocit, že moje srdce je niekde na dne tejto diery a nedostanem ho späť, ak opäť nespadnem na dno. Akoby mi chýbala časť mňa. Tá veselá a optimistická. Snažím sa to potláčať, vyšplhať sa z tejto diery plnej lepkavých pavučín zase von, no nie vždy sa to podarí. A tak padám a topím sa v mori myšlienok. Prestávam dýchať, moje telo sa trasie a ja márne hľadám cestu von. Väčšinou nedopadnem nikam, objavím sa ako Alica v krajine zázrakov, prepadnem sa späť k sebe. Stačí jedna myšlienka na niečo, čo ma ťaží a tento kolotoč sa opakuje. Znova a znova nepociťujem pocit šťastia niekoľko sekúnd, minút, hodín, dní, týždňov ba aj mesiacov. Topím sa a zase sa zvraciam. Nerobí ma to silnejšou, ako by si väčšina z vás myslela. Zakaždým ma to potiahne nižšie. Sú dni, kedy ma od pádu do hlbších myšlienok zachráni jeden človek. Stačí jeden jediný telefonát a ja stojím zase na zemi. Formujem sa, moja osobnosť sa formuje. No ako to mám prekonať a naučiť sa nepadať do jamy ale stúpať k nebesiam a lietať? Čo ak sa stane, že príde deň, kedy na to dno dopadnem? Čo ma tam čaká, smrť alebo šťastný život? Má zmysel vôbec sa učiť lietať, keď neviem, čo je na samom dne?  

Vaša Blue

Ďalšie časti môjho príbehu nájdete tu -> https://www.wattpad.com/985278210-just-some-feelings-%C3%BAzkos%C5%A5