Mesto Luny - Rod zeme a krvi

Autorkou tejto knihy je Sarah J. Maas, ktorá sa preslávila svojimi sériami Trón zo skla a Na dvore z tŕňov a ruží (medzi knihomolmi známou aj ako ACOTAR)

Hlavná hrdinka, poloférka Bryce bola typická baba zo staromesta. Večer chodila žúrovať so svojimi kamarátkami, zaplietala sa s chlapmi a cez deň pracovala u čarodejnice. V jeden večer sa však stalo niečo, čo ju zasiahlo a zmenilo jej život. O pár rokov na to jej hlavný archanjel zaklope na dvere a požiada ju, aby mu pomohla s vyšetrovaním onej nečakanej udalosti, na čo, samozrejme, prikývla. Pridelený jej bol osobný strážca, s ktorým sa spočiatku nemuseli, no ako to už býva, našli si k sebe cestu. Záver je taký, ako má byť - spochybňuje to, čo si čitateľ aj hlavná postava mysleli. 

Na knihe bolo vidieť, že je naozaj z pera Sarah J. Maas. Presné črty, jasné odlišnosti a novinky - oboje pre autorku typické už z predchádzajúcich knižných sérií. 

Príbeh bol po celú dobu čítania naozaj pútavý. Knihu som zhltla za necelé dva dni. Jediná vec, ktorá mi osobne prekážala, bol veľmi zamotaný opis hlavnej hrdinky a občas som sa strácala v tom, ako v skutočnosti vyzerá. Opis deja a situácii bol fantastický, nemusela som sa opakovane vracať k začiatku zamotaného opisu, čo sa občas pri knihách stáva.  Samozrejme, našli sa tu aj veľmi otrepané scény, kde sa presne dalo čakať, čo bude nasledovať. Kniha disponovala aj množstvom absurdných informácií, ktoré mi prišli buď hlúpe, alebo jednoducho nepodstatné. Čo sa týka prekladu, myslím, že bol dobre spracovaný, až na niektoré slová, ktoré ma vyslovene dokázali rozčúliť - napríklad slovo idiotka. Hrali tu šport, nazývaný slnkobal, čo mi neprišiel úplne ako unikátny názov, pôsobil skôr ako čajový vtip. Mohli ho radšej nechať v origináli, znelo by to určite lepšie. Mestá, ktoré boli veľmi pekne zmapované hneď na začiatku knihy, mi veľmi pomohli predstaviť si daný svet.

Klasický súboj medzi dobrom a zlom, medzi láskou a nenávisťou, nechýbal ani v tomto diele. Bryce bola nenávidená viacerými osobami, najmä pre jej správanie, ale aj pre jej vzhľad, na ktorý žiarlili manželky mnohých obzerajúcich sa chlapov. Jej najväčšími rivalkami bola Sabine a Amelia. Hunt, oslňujúci a krásny anjel bojovník, bol v rozpore takmer s každým okrem Bryce, aj keď zo začiatku sa neznášal i s ňou. Keďže bol neslobodným zabijakom, nenávidel svojho majiteľa Micaha a bývalú majiteľku Sandriel rovnako, ako príbuzní obetí nenávideli jeho. Ruhn, nevlastný brat Bryce, férsky princ a následník trónu Jesenného kráľa, si so sestrou boli cudzí a Hunta nenávidel ešte viac. Ja som už od samého začiatku tajne dúfala, že uvidím Hunta s Bryce spolu. Narozdiel od Ruhna, ktorý mi bol už ako postava veľmi nesympatický a nezaujímavý. 

Knihu jednoznačne odporúčam fanúšikom dobrodružnej, akčnej, či fantasy literatúry, ideálne všetkých dokopy. Keďže sa tu našlo aj pár pikantných scén, čitatelia by mali mať prinajmenšom 16 rokov. Pochybujem, že by táto kniha zaujala mladšieho čitateľa. (Tým netvrdím, že mladší ju čítať nesmú :D) Rada by som tiež podotkla, že moju pozornosť pritiahla práve vďaka obálke, ktorá je prekrásne umelecky spracovaná. Ďalšieho pokračovania sa jednoducho neviem sa dočkať!

Vaša Blue